Etiópia 2014 očami Aron"MITU"

Určite si každý z Vás pamätá na to "zlaté dievča s kučeravými vlasmi z východného Slovenská" a keď nie, tak už si bude :)

Každý rok je iný, jedinečný. Keď končí rok všetko si v hlave premietnem, teda ako začal a dnes končí. Poďakujem sa za všetky dni v roku, za všetkých ľudí čo som stretla a za splnené sny. A tak to opäť začína, nové želanie a nejaké to predsavzatie :) toto robím, môžem povedať, odkedy som začala vnímať čas, teda už nejaký ten čas.

Presne tak, čas je veľmi dôležitá časť nášho života, plánujeme, očakávame, snívame… mne ide to  snívanie najlepšie, neviem ako Vám. Snívala som vždy o tom, že raz budem vedieť, čo správne si zaželať ale tak, aby sa to splnilo a ja by som bola naozaj šťastná.

Toto leto sa mi splnil sen, o ktorom som si najprv myslela, že nie je možné, aby sa splnil. Potom si hovorím, ak sa splní nech je to prosím cez tanec. A tak som čakala 17 rokov, samozrejme nie len tak. Celý čas sa všetko točilo okolo toho sna, naozaj všetko… Prišiel deň, keď som si povedala a dosť, idem si ja kúpiť letenku a potom ma už nikto a nič nezastaví. Spravila  som to, napísala som svojej milej kamoške, kt. robí v CK a pekne ju poprosila, nech mi pozrie letenku do Etiópie na júl (bol apríl) a bolo.

Naplánovali sme workshop, ktorý sa mal konať v Addis Abebe a cestu za rodinou, ktorú mám minimálne v 3 mestách. Samozrejme pozrieť naživo krajinu, ktorú som si za tých 17 rokov pozerala na mape viac ako dosť. Sledovala som situáciu v krajine či politickú, kultúrnu… Učila som sa rozprávať a čítať po Amhársky,  samozrejme podľa možností. Dokonca som mala už aj kamošov na FB z Etiópie, s ktorými som si zvykla písať o tom ako milujem svoju krajinu a raz tam prídem. A tak keď som im oznámila, že som na ceste do Addis boli veľmi štastní a ja som od šťastia plakala a nevedela som tomu uveriť, kým sme nepristáli a nevystúpili z posledného lietadla priamo v Addis. Oh Bože som späť doma. Bolo mi už všetko jedno, lebo som vtedy pochopila, že SEN SA SPLNIL.

Môj 5 týždňový pobyt v rodnej krajine bol neuveriteľne krátky, stalo sa toľko toho, že som niektoré veci ani nestihla. Stretla som svoju rodinu, ktorú som nikdy predtým nevidela, aj takú rodinu, kt. si ma pamätá ako malinkú Mitu 5 ročnú. Bola som pozrieť mestá ako je Debre Zeyit / Bobogaya, Awassa, Dire Dawa, Shashamane, Harar. A najvysnívanejšie mesto, ktorého obraz tvoril na veľmi dlhý čas šetrič displeja na telefóne - Lalibela. Samozrejme hlavné mesto Addis Abeba, kde som sa najviac zdržiavala, keď som nebola práve na cestách. V tomto meste som sa aj narodila, videla som dokonca aj nemocnicu, kde som prišla na svet, či si vyskúšala tradičné pranie prádla, navštívila som domáce reštaurácie, kaviarničky, ale aj veľké diskotéky, kde ma očakávali ako medzinárodného interpréta.

Stalo sa mi aj to, že nás ako partiu nepustili do klubu, pretože som mala dready a čiapku/flexu. Z toho som bola úplne v šoku, pýtala som sa čo sa deje a kamoši mi povedali, že raz bolo v novinách aj také, že v tomto  klube bola afroameričanka Oprah. Do klubu pustili jej ochranku, bol to beloch a ju nechceli pustiť, že celkovo bieli ľudia na niektorých miestach majú väčší rešpekt. Samozrejme, že som ostala jakeby ma prešlo nákladné auto, keď celý svet ospevuje túto krajinu, že jediná nebola kolonizovaná a ľudia žijúci v krajine sa správajú takto? Áno videla som tam aj fast food, gayov, opitých ľudi, ženy ako sa núkajú mužom, ako veľa ľudí ani nechce rozprávať tou krásnou rečou, ale anglicky, väčšina sa chce podobať európanom či oblečením, výzorom… Na druhej strane som stretla takých ľudí, ktorí ovládali sväté písmo a neskôr som zistila, že skoro všetci ovladádaju sväté písmo - Bibliu.

Etiópia je krajina, ktorá má svoje vlastné písmo Fidel, svoju vlastnú reč - Amhárčina, z Libériou patria medzi jediné dve krajiny, ktoré neboli pod nadvládou iného štátu ako boli ostatné  Africké krajiny. Celý čas som počúvala a čítala o tom, že to bolo vďaka kráľovi menom Haile Selassie, vďaka ktorému sme ako krajina zvíťazili v druhej svetovej vojne nad Talianskom a tak si ponechali svoju voľnosť. Táto časť mojej cesty bola pre mňa veľmi dôležitá, veľmi som túžila potom, aby mi niekto konečne vysvetlil ako to bolo za vlády Haile Selassieho, ktorého Rastafariani na Jamajke a po celom svete uctievajú ako Boha, aj keď im on sám povedal, že Boh je len jeden a Bohom sa nemôže stať živá bytosť. 

Chvála Bohu aj toho som sa dočkala. Moja milovaná babka, ktorá sa narodila a žije v Harrar, odkiaľ je aj sám pán kráľ Ras Tafari Makonnen. Ona a ďalší členovia rodiny boli Tí, čo si dali záležať a zodpovedali mi všetky tie otázky. Pýtala som sa aj na  kresťansvo, históriu a kultúru, samozrejme. Si viete predstaviť? Narodiť sa v Etiópii, v krajine, o ktorej sa hovorí ako o mieste s najstaršou vierou, kde je uložená Archa zmluvy, krajina, ktorá ma vychovala podľa tradičných zvykov a potom som vyše 15 rokov žila v Európe. 

Celý čas som mala v hlave celý svoj život, odkedy som sa narodila, až do dňa kedy som sa tam opať v lete dopravila ako dospelá osoba. Snažila som sa využiť každú sekundu, aby som sa čo najviac pýtala a čo najviac sa dozvedela. Komunikácia bola super, lebo zrazu som rozprávala svojou rodnou rečou, všetci boli úplne prekvapení ako je to možné po toľkých rokoch. Ale ja som mala jasný cieľ - vyčistiť si hlavu plnú otázok….

Najpozitívnejšou časťou boli stretnutia s rodinou, plač, smiech a rôzne životné príbehy, stretnutia s vydavateľmi a moderátormi či žurnalistami a celkovo umelcami v Etiópii. Živé vystúpenia najlepších tanečníkov, kde som mala možnosť vidieť aká je to rozmanitá krajina ešte aj v tanci - zazrela som tam v podstate všety tanečné štýly, s ktorými som sa stretla v Európe, ale samozrejme pod iným názvom / Hip-Hop, House dance, Krumping, afro…  Plno nových kamarátov, skúsenosti a spôosob myslenia. A v neposlednom rade vydarený tanečný workshop v štýle hip-hop a dancehall pre deti a potom aj master class pre tanečníkov, ktorí sa bežne nestretávajú, ale v ten deň došli asi 4 tanečné skupiny plus jednotlivci, boli úžasní, šikovní a vďační. Hovorili mi po workshope, ako sa tešia, že nič také tam ešte nezažili, že to bol úplne prvý workshop v krajine.

Cesta naspäť nebola jednoduchá, ale pochopila som plno vecí. Viem, že som Etiópske dieťa srdcom, ale tiež Slovenka, kt. je hrdá na to odkiaľ je a váži si miesto, kde žije.

Vidíte, snívať je super aj pýtať sa je super.

Napísala Aron"MITU" Tesfaye

Nižšie je pár fotiek, ktoré vznikli počas cesty - zachytené očami Aron"MITU":

Video